Hra Riders Republic bola prvýkrát predstavená v septembri minulého roka na Ubisoft Forward a zatiaľ čo väčšina hráčov prskala, že to bude blbosť a že ich to nezaujíma, mňa to zaujalo jednoznačne najviac z celej akcie. Určite má na tom podiel fakt, že som odjakživa veľký fanúšik extrémnych športov – najmä teda snowboardingu. Riders Republic nakoniec vyšiel, ja som ho hral a hrať ho ešte dlho budem. Je to totiž zrejme najlepšia športová arkáda, ktorú si aktuálne môžete zahrať. Zajazdíte si tu na všetkých možných druhoch lyží, snowboardov, bicyklov, lietajúcich oblekov ale napríklad aj na snežnom skútri.
Nedá mi nespomenúť duchovného predchodzu Riders Republic, ktorým je Steep. Ten bol tiež vyvinutý štúdiom Ubisoft Annecy a keď som sa k nemu teraz vrátil, vidí sa mi to ako nejaký alfa test pred vydaním Riders Republic. Ten totiž Steep prekonáva v úplne všetkom. Počet dostupných športov a vybavenia, veľkosť aj pestrosť mapy, počet hráčov, pocit adrenalínu… Skrátka čokoľvek čo bolo v Steep, je aj tu, akurát že hneď niekoľkokrát znásobené. Bohužiaľ aj to negatívne.
Dajme tú negativitu hneď z kraja zo seba von. Bugy. Je ich tu dosť a sú pravidelné. Sú určité kombinácie trikov, ktoré skrátka ničia fyziku hry. Osobne som si napríklad všimol, že grindovanie railov (nepreložím, je to “náš” SNB slang) občas dokáže hráča takmer teleportovať na koniec railu rýchlosťou svetla. Jeden takýto úkaz som nezabudol natočiť a môžete ho vidieť na mojom Twitteri. Ďalej môžu blbnúť servery. Párkrát sa mi už stalo, že server nemal svoj deň a pri masových závodoch (ktoré sú reálne online – k tomu sa dostanem) hráči preblikávali z miesta na miesto a nedalo sa poriadne závodiť. Dobré mi neprišli ani postavy, ktoré vám neustále v priebehu hry vyvolávajú. Ich štýl mluvy a vystupovania je vrchol trápnosti. Pre niekoho môže byť negatívom aj repetitívnosť. Tá prichádza hlavne v momente, kedy sa rozhodnete len neustále presúvať od závodu k závodu fast travelom. Vtedy ako by prechádzate do robotického režimu odškrkávania jednotlivých eventov z mapy. O tom Riders Republic nie je. Je tu taká možnosť, ale neodporúča sa po nej siahnuť.
Práve ten masívny otvorený svet je hlavou devízou hry a ten si najlepšie užijete tak, že ho budete postupne sami preskúmavať. A že je čo skúmať! Takmer na každom kroku je zaujímavý spot pre triky, ukrytý poklad, výhliadka, výzva alebo zberateľské balóny. Od prvého momentu máte absolútnu slobodu a môžete sa vypraviť kamkoľvek sa vám zachce. Dopomôže vám k tomu vítaná možnosť kedykoľvek si prepnúť šport na štýl závodného The Crew 2. V jeden moment môžete letieť s rocketsuitom, prepnúť v lete na bicykel a dopadnete na horskú cestu smerujúcu dole kopcom, na ktorého konci začína sneh. Tam prepnete na lyže či snowboard a pokračujete ďalej. Kreativite sa v tomto ohľade medze nekladú a určite nájdete množstvo zaujímavých kombinácii, ktoré vám umožnia maximalizovať svoje skóre.
Riders Republic vyžaduje pripojenie k internetu, to však neznamená, že si nemôžete zahrať aj sami. Väčšina eventov je sólo aj napriek tomu, že sa Ubisoft od prvého oznámenia oháňali slovom MMO. Sólo tu nie je riešené klasickými botmi, ale akýmisi duchmi reálnych hráčov, ktorý daný event už v minulosti hrali. Hra si pamätá ako a kade jazdili a vy závodíte proti ich “minulému ja”. Je to skvelý spôsob ako v hraní ponechať ten pocit, že hráte proti reálnym ľuďom. Vďaka tomu sa aj počas závodov dejú skutočne vtipné veci, o ktoré by ste pri hraní s naprogramovanými botmi zrejme prišli.
Ako to už u Ubisoftu býva zvykom, aj Riders Republic je kompletne prešpikované rôznymi bodmi záujmov na mape a aj po 30+ hodinách nemáte ani zďaleka dohrané. No a aj keď budete mať všetky hlavné eventy za sebou, je tu online zložka v podobe Free for All, Trick Battles alebo možnosť plniť týždenné výzvy a získavať za ne peniaze, nové vybavenie, oblečenie a iné predmety pre úpravu vašej postavy. Práve pri úprave postavy by som mal ešte jednu výčitku. Mikrotransakcie… Áno, sú tu a je to nemilé, pretože sa hra predáva za plnú sumu (60+ eur). Aj keď sú “len” kozmetické, v hre akou je Riders Republic to vadí. Cool oblečenie je obrovskou súčasťou extrémnych športov a hier na nich založených. Stačí sa pozrieť napríklad na série Tony Hawk’s alebo Skate. Množstvo tých najlepšie vyzerajúcich outfitov ani nemáte možnosť kúpiť nijak inak, ako vytiahnuť kredinú kartu a zacvakať ich reálnymi peniazmi.
Pridajte si k tomu aj season pass, ktorý je dokonca označený ako Year 1, takže ich môžeme očakávať viacero. Prvý rok by mal do hry v rámci plateného rozšírenia (40 eur) postupne pribudnúť rôzne exotické predmety a celé nové odvetvie cyklistického športu – BMX. Nechcem tým povedať, že je toho snáď v hre málo, ale mať viacero season passov a ešte k tomu obchod plný mikrotransakcii, mi príde dosť agresívny finančný model. V základe dostanete zábavnú extrémnu arkádu, ktorú si užijete ešte viac ak máte partiu kamarátov.
