Zaujimavá premisa troskotajúca na kvalite prevedenia. Tak nejak by sa dal popísať film Borderline od Jimmyho Wardena. Kombinácia čierneho humoru a psychologického trilera so synom Jacka Nicholsona v úlohe šialeného stalkera, je recept znejúci vskutku chutne. Nie je však všetko tak sladké, aké by mohlo byť.
Ray Nicholson sa v sebe snaží nájsť vnútorného Jacka zo Shiningu a to aj za cenu priamych citácii (forever, and ever, and ever…). Vychádza mu to však len čiastočne, v niektorých podarených scénach, ktoré ale v podstate takmer všetky vidíte v traileri. Niektoré jeho momenty sú až príliš silené a rovnaké platí aj o ostatných hercoch, najmä Samare Weaving, ktorá tu hrá stalkovanú Sofiu. Jej expresívne grimasy mi časom začali liezť na nervy a to hlavne kvôli tomu, že sa film v mnohých momentoch snaží spraviť scénu čisto z rôznych ksichtov protagonistov, občas doplnených o nejaké to uštipačné slovíčko.
Občas mi scenár prišiel značne inšpirovaný takým tým, dnes populárnym, Marvel-humorom, kde sa postavy tvária ako po riedkej hnačke a snažia sa zo seba silou-mocou vypotiť niečo vtipné, prípadne udrieť nejakou nadávkou. Nadávky vedia byť vtipné, keď sú vhodne umiestnené, no tu mi neprišli nijak vtipné. Boli ok – nič z čoho by krvácali uši, no ani nič šialene vtipného. Asi najväčší problém však vidím v pacingu filmu. Niektoré scény sú úplne zbytočne dlhé a nič deju nepridávajú. Aj napriek umelo naťahovaným scénam dosahuje Bordline len tak-tak na hranicu celovečerného filmu.
Finále filmu je dosť mätúce a asi to bol aj cieľ. Paul Duerson (pán, čo stalkuje Sofiu) je dosť nevyspitateľný človek, ktorý si často zamieňa Sofiu za iné osoby. Zaujímave, že vždy za nejakého muža a za celú dobu trvania filmu som akosi neuchopil, či to robí naschvál (nechcem spoilovať; pochopíte po zhliadnutí, čo tým myslím), alebo je jeho mentálna porucha natoľko vážna, že sa občas skrátka takto zmýli. Možno ale práve táto nevedomosť diváka robí film o niečo zaujímavejším.
Aj napriek svojej nedokonalosti v takmer všetkých smeroch, je ale Borderline “požiteľný” film, ktorý dokáže miestami zabaviť. Len ma mrzí, že to nebolo dotiahnuté do vyšších kvalít. S lepšími filmármi by z tejto premisy mohla vzniknúť o poznanie zapamätelnejšia snímka.
Borderline: Dobrá premisa, ktorá mohla byť podstatne lepšie spracovaná, no myslím, že drvivú väčšinu divákov neurazí. – Romando
