V druhom diele historického okienka francúzskeho elektronického dua Daft Punk sa pozrieme na ich 4 štúdiové albumy. Na prvý pohľad malé číslo, no Daft Punk nikdy nehral na kvantitu. Toto duo by nikdy nevydalo niečo, o čom si nemyslí, že prinesie niečo nové a nastaví trendy.
Homework (1997)
Ich prvý, s názvom Homework, prišiel v roku 1997 a veľmi rýchlo sa stal obľúbený aj mimo komunity miľovníkov housovej hudby. Chytľavé skladby ako Da Funk, Revolution 909 alebo Around the World si našli cesto do mainstreamu a Daft Punk tak mohol oslavovať úspech hneď so svojim prvým štúdiovým počinom.
Niektoré ďalšie skladby z neho však neboli zrovna ľahké počúvanie pre každého. Najmä Rollin’ and Scratchin’ a Rock’n Roll môžu mnohých odradiť svojimi prenikavými “šuchotami” a škrekľavými syntetickými tónmi. Vypichol by som skladbu Teachers, v ktorej si môžete vypočuť robotické hlasy ospevujúce mená idolov, kolegov, kamarátov a inšpirácii Daft Punku. Celkovo sa prvotine Daft Punku podarilo uspieť aj u kritikov a i keď si niektorí z nich mysleli, že je album až zbytočne dlhý, nakoniec si odniesol skôr pozitívne reakcie. No a hlavne minimálne jeden song, ktorý pozná úplne každý. Zrejme uhádnete, ktorý z vyššie spomínaných to je…
Discovery (2001)
Obrovský zlom sa pre skupinu uskutočnil v 2001, kedy vydali album Discovery (a živý album Alive 1997, ale o tom bude reč nabudúce). Na albume sa snáď ani nenachádza skladba, ktorá by nezožala úspech a v kluboch po celom svete nehrala minimálne trikrát za jeden večer. Počas tvorby Discovery sa Thomas aj Guy-Manuel venovali okrem spoločnému projektu aj svojim labelom Roulé a Crydamoure (viac o nich v prvom článku). Tie najlepšie nápady však si však nechávali na druhý spoločný štúdiový album.
A že bolo čo nechávať! One More Time, Harder, Better, Faster, Stronger, Face to Face, Aerodynamic, Digital Love… Musím pokračovať? Dvojica sa vydala smerom konceptových albumov a nechala inšpirovať discom, z čoho vlastne nakoniec aj pramenil názov albumu. Discovery v tomto prípade neznamená len objavovať (skupina nás nabádala dať šancu širšej škále žánrov a interprétov) ale aj DiscoVery – Very Disco. Už to skoro vyzeralo, že Daft Punk nemôže spraviť nič zle. Pravidelne boli ich skladby hrané v rádiu, hodnotenia boli vysoké (74 na Metacritic) a fanúšikovia sa nemohli dočkať živých koncertov. To sa ale malo o pár rokov zmeniť…
Human After All (2005)
… No zas také tragické to v konečnom dôsledku nebolo. Spravidla je však práve Human After All označovaný za najšlabší album z diskografie Daft Punku. Osobne naňho nedám dopustiť, ale chápem, prečo sa názory tak líšia. Human After All je ešte viac konceptový ako bol Discovery a témou sú tentokrát médiá, informačné vymívanie mozgov a s tým spojené ovplyvňovanie myslenia más. To ale mnoho ľudí v dobe vydania nevedelo a nepomohol tomu ani fakt, že Daft Punk odmietol o albume pred vydaním hovoriť. Roboti chceli, aby hudba hovorila za seba. Verejnosť to ale príliš nepochopila a s odstupom času označila skupina svoje mlčanie za najväčšiu chybu kariéry. Tóny a nálada albumu sú temnejšie a dvojica nachádzala inšpiráciu v tom narebelskejšom hudobnom žánre – v rocku.
Elektronický štýl Daft Punku samozrejme zostal nezmenený. Zmena prišla vo výbere samplov a v nastavení syntetizátorov, ktoré boli pri tvorbe Human After All nastavené tak, aby pripomínali elektrické gitary. Skompletovanie albumu trvalo dvojici rekordne krátky čas. V štúdiu dokopy strávili len 6 týždňov, medzi 13. septembrom a 9. novembrom 2004. Bol to prvý (a posledný) Daft Punk album s celkovou dĺžkou pod hranicou jednej hodiny (má niečo cez 45 minút). Najväčší úspech mali skladby Robot Rock (čo je jeden obrovský sample, hraničiaci s krádežou), Human After All, Television Rules the Nation a Technologic. Na Metacritic je album na nelichotivej úrovni 57/100. Za mňa 7/10, hravo.
Random Access Memories (2013)
Na ďalší album sa čakalo dlhých 8 rokov. Asi nikto vtedy netušil, že bude posledný… Počas odmlky medzi Human After All a Random Access Memories si Daft Punk zakoncertoval po celom svete so svojim jedinečným mixom Alive 2007 (aj o ňom bude nabudúce reč) a samozrejme aj pracovali na nových skladbách pre RAM. Prvé nahrávanie započalo už v 2008 a do cieľa sa album podarilo dostať v 2012. Tak dlhá tvorba niečomu nasvedčuje. Random Access Memories je magnum opus Thomasa a Guy-Manuela. Je to album, ku ktorému to všetko smerovalo a ktorý vždy chceli nahrať.
Množstvo známych hosťov ako Pharrell Williams, Nile Rodgers, Julian Casablancas alebo Giorgo Moroder, živá hudba, reálne bicie a gitary, široká škála hudobných žánrov, skladby o šťastí, láske, neznámom aj smútku. RAM je to správne finále, o ktorom si obaja zrejme myslia, že už ho netrumfnú. Daft Punk s ním získal Grammy za najlepší album roka, elektronický/tanečný album roka aj Best Engineered Album v kategórii Non-Classical. Najúspešnejší singel sa stal Get Lucky, za ktorý si dvojica tiež odniesla dve Grammy. Nezaostávali ani skladby Instant Crush, Lose Yourself to Dance a Give Life Back to Music. Na agregátore Metacritic sa blyští krásnych 87/100.
