Wuaaah takto sa to robí! Warbringer vydal pred niekoľkými dňami zrejme najlepší thrash metalový album tohto roka. Weapons of Tomorrow má všetko. Zapamätateľné riffy, prvky starej thrash školy aj novodobého death/black metalu, sóla ktoré dávajú význam, drsné texty skladieb a veľmi dobrý balans medzi rýchlosťou a “groove-om”.
Weapons of Tomorrow mi ukázal, že by som mal dať šancu aj môjmu nenávidenému súperovi – blast beatom a extrémnemu metalu ako celku. Prvá skladba na albume “Firepower Kills” , je klasický thrash s textom o nebezpečnosti zbraní a o deštruktívnej vojne.
Album tak otvára jedna z najlepších prítomných skladieb. Skvelé thrash beaty, sóla a energický hlavný riff. “The Black Hand Reaches Out” tempo jemne spomaľuje, ale ak poznáte thrash metal, tak viete, že spomaliť znamená, že to je stále kurevsky rýchle.
“Crushed Beneath the Tracks” následne začína orgazmickým bubeníckym sóličkom, čo ako zažraný Rock Band drummer oceňujem. Song ako celok však skôr pôsobí slabším dojmom. Aspoň teda na mňa. Z pomalšieho groovu totiž táto skladba pravidelne prechádza do rýchleho riffu na štýl black metalu. Ten mi tam nejako nevedel zapadnúť, vždy vyčnieval a pôsobil ako tŕň v oku.
No a štvrtý “Defiance of Fate” znie kompletne ako keby vypadol z jedného z Mayhem albumov. Mrazivé krikľavé vokály, temné riffy… A prekvapivo to na mňa zafungovalo. Tento song v albume má svoje miesto a pekne vypĺňa potenciálne medzery, ktoré by mohli nastať, ak by sa Warbringer rozhodli pri všetkých songoch držať len klasického thrash štýlu.
Pre tých, ktorých by tento štýl vyslovene sral, tu mám dobrú zprávu. Warbringer sa po tomto 7 minútovom brejku vracia do čistokrvného thrashu s jednou z najrýchlejších skladieb albumu – “Unraveling” . A popravde, je to pre mňa jedna z tých slabších. Má svoje momenty a milujem ako častokrát využíva “stop and go” techniku, ale často sa v nej vyskytuje aj beat, ktorý vyslovene neznášam. Niečo medzi skank beatom (tj. klasický thrash beat) a blast beatom. Inými slovami, bubeník udiera do rytmičáku a činelov v jeden moment alebo v tesnom slede, ale nie tak rýchlo, aby z toho vznikol blast beat. Ufff… Fakt to nemám rád.
Ďalší song je znova značne inšpirovaný black metalom a ostatné sú už viacmenej thrash. Okrem možno jedného riffu v skladbe “Notre Dame (King of Fools)” . Celkovo ma však nový Warbringer potešil a aj to, čo som si myslel, že na mňa fungovať nebude, zafungovalo. Hneď po vypočutí Weapons of Tomorrow som zamieril na Spotify stránku Mayhemu a dal som znova šancu ich provotine – “De Mysteriis Dom Sathanas” . No a keď vás nejaký album prinúti dať šancu žánru, ktorý ste dlhé roky ignorovali, tak si zaslúži aj náležité ocenenie.
No a ja už pomaly idem recenzovať ďalší nový thrash album. Dnes totiž vyšiel album “V” od Havoku. Tento rok ten metal nezastavuje!