The Taking of Deborah Logan alebo ako bol snímok pomenovaný u nás – Šialenstvo Dobory Logan, je tak trocha podivný horor. Na jednu stranu sa tvári ako dokumentárny film o prejavoch a živote s Alzheimerom, prípadne realistický horor točiaci sa okolo šialenosti jednej osoby a na stranu druhú do seba mixuje totálne nadprirodzené javy a hororové klišé.
Premisa filmu spočíva v snažení skupinky mladých filmárov natočiť dokument o živote Deborah Logan s Alzheimerom a o tom, ako ťažká je starostlivosť o takéhoto jedinca. Tú má na starosti jej dcéra Sarah s ktorou má len veľmi priemerný vzťah. Vadí jej štýl akým sa Sarah oblieka a vadí jej aj jej sexuálna orientácia, ktorá je (ak som správne pochopil) lesbická.
Sarah však svoju matku miluje a robí čo je v jej silách, aby Debore s jej začínajúcim Alzheimerom pomohla. To však nepôjde úplne podľa plánov, keďže sa jej choroba začne rozrastať prirýchlym tempom. Aspoň to si všetci v jej okolí, vrátane doktorov, myslia. Deborah začne ale časom naberať kontúry osobnostnej rozdvojenosti a film sa náhle zvrtne z fake dokumentu na dosť tuhý horor. Nie však taký, ktorý by si zakladal na šokujúcich záberoch alebo krvi. Skôr taký, pri ktorom so zatajeným dychom čakáte, čo sa stane. Deborah často stojí v kútoch svojho domu, otočená smerom ku stene a občas ju sledujeme ako sa hýbe na jej posteli skrz nainštalované kamery. Tieto momenty na mňa skrátka fungovali.
Bohužiaľ boli mnohokrát zbytočne stlmené lacnými hlasnými zvukovými efektami a neustálou tmou. Dokonca ani všetkých ľudí prítomných v dome nikdy nenapadne zapnúť svetlo pri hľadaní Deborah, ktorá sa s radosťou vydala o tretej v noci do záhradky. Nie, nie… Radšej si všetci zapneme svoju vlastnú baterku a budeme bezcieľne blúdiť po povale. Ako sa dostávame hlbšie a hlbšie do filmu, začínajú pribúdať paranormálne javy a my sa dozvedáme, že najväčší problém Deborah nakoniec nebude Alzheimer. Bez toho aby som niečo spoiloval, môžem prezradiť, že sa mysle a tela Deborah zmocní cudzia osoba. Vo filme je to vcelku dobre vysvetlené a ak prižmúrite všetky otvory na svojom tele, môžete tomu aj veriť.
The Taking of Deborah Logan má v sebe zopár naozaj silných momentov, pri ktorých som zostal ako obarený vriacou vodou. Herecké výkony sú na vysokej úrovni a špeciálne Jill Larson odviedla parádnu prácu pri stvárnení šialenstva Deborah. Bohužiaľ celý dojem z inak zaujímavého filmu zrážajú neustále hororové klišé. Smutné mi taktiež prišlo nedostatočné využitie obyčajného ľudského šialenstva v kombinácii s pokročilým štádiom Alzheimera. Mám pocit, že sa film mohol zdržať paranormality a skúsiť realistickejší prístup. Veď napokon, tie najštrašidelnejšie veci sú tie reálne.
Stále si však stojím za tým, že sa jedná o slušný film so skvelými momentmi a uspokojivým koncom, ktorý stojí za pozretie.
